História plemena

Anglický štandard to vystihuje jedinou vetou: "Border teriér je rýdzo pracovný teriér." Menej elegantný, menej ľúbivý ako rad jeho ostrovných príbuzných, o to všestrannejšie, húževnatejší, vytrvalejší. Je skutočne najrýdzejšou ukážkou a najvlastnejším potvrdením teriérskej poučky, že v tejto rodine je viac než kde inde zviazaná stránka telesnej stavby a exteriéru, kvalít fyzických, so schopnosťami, temperamentom a predpokladmi pre pracovné využitie, v priamej závislosti a podmienenosti na vonkajších podmienkach a prostredí, teda na klímu, geografiu, druhu lovenej zveri atď.

Border teriér pravdepodobne dostal meno podľa oblasti Borderland na hranici Škótska a Anglicka. Presný pôvod plemena nepoznáme, ale vieme, že medzi Anglickom a Škótskom žil takmer totožný pes už koncom 18. storočia.Úprimný, prostý border teriér sa od pôvodnej formy plemena príliš nelíši. Má dostatočne malé telo, aby mohol nasledovať líšku do najužšej nory, ale zároveň dokáže bežať tak rýchlo, že stačí aj jazdcom na koňoch.Nikdy nedosiahol na výstavách také popularity ako iní teriéry, preto zostal verný svojmu pôvodnému typu i účelu. Aj keď v poslednej dobe sa obľuba plemena a počet jedincov prudko vyšuje. Odolná srsť chráni telo pred nepriaznivým počasím, dlhé nohy a nezdolná energia mu umožňujú venovať sa aj najnáročnejším činnostiam. Pretože je veľmi prispôsobivý, je aj výborným rodinným psom.

[zdroj:buenoshermanos.webnode.cz]