Úprava srsti

Srsť a jej úprava patrí medzi typické znaky jednotlivých plemien a býva jej pri výstavných hodnoteniach venovaná veľká pozornosť. Typ a štruktúra srsti je síce podmienená geneticky, ale veľký vplyv má tiež kvalita a úroveň výživy psa a predovšetkým starostlivosť, ktorá je srsti venovaná. Majitelia plemien, ktorých srsť sa upravuje, majú možnosť svojím prístupom ovplyvniť nielen kvalitu srsti ako takú, ale dokážu šikovnú úpravou zakryť aj nedostatky v telesnej stavbe zvieraťa, či naopak nešikovnou úpravou  tieto nedostatky zvýrazniť alebo ich dokonca vytvoriť tam, kde nie su. Preto je vhodné, aspoň spočiatku, nechať si psa upraviť od niekoho, kto "vie ako na to".
Väčšina plemien teriérov má v štandarde zakotvenú hrubú srsť, ktorá nie je nijako zvlášť náročná na údržbu, a to je u poľovného psa vždy prednosť. Vzhľadom k jej tvrdosti na nej blato príliš nelepí a ak áno, tak po oschnutí psa zo srsti samo opadá a pes sa dobre udržuje v čistote. Drsná srsť s hustou podsadou dobre ochraňuje telo psa pred zimou, teplom i vlhkosťou. Spôsob pĺznutia a výmeny srsti je u drsnosrstých teriérov trochu odlišný oproti väčšine plemien, je nutné ju upravovať trimovaním - vytrhávaním starej srsti, aby na jej mieste mohla vyrásť srsť nová. To musíme robiť aj v prípade, že pes nejde na výstavu. Predkovia teriérov sa prezretej srsti zbavovali v prírode sami, dnes musí pomôcť človek.

Technika a nástroje

Základným princípom trimovania je nutnosť dostať z kože chlp celý aj s korienkom. Ak je chlp pretrhnutý alebo prestrihnutý, hrozí nebezpečenstvo, že taký chlp nevypadne a porastie ďalej, čím sa kvalita srsti výrazne mení. Z uvedenej skutočnosti vyplývajú požiadavky na techniku ​​úpravy. V žiadnom prípade sa žiadny drôtosrstý teriér nesmie strihať. Po ostrihaní rastie srsť zlej kvality, je mäkká, oveľa viac sa špiní, stráca sa jej farebná sýtosť. Je veľmi pracné raz ostrihaného psa následne vytrimovat. Pri opakovanom strihaní sa pes trimovať už de facto nedá. (Veľký pozor treba dávať na psie salóny, ktoré sľubujú úpravu trimovaním, ale vo väčšine prípadov psov len ľahko pretrimujú na chrbte a zvyšok ostrihajú.) Starí chovatelia používali pri trimovaní iba prsty, čo je spôsob síce ideálny, ale dosť prácny. Dnes sú k dispozícii špeciálne trimovacie nože. Ich výberu je nutné venovať pozornosť, správny trimovací nôž umožňuje uchopiť a zrazu vytrhnúť väčší počet chlpov. Taktiež by nemal byť problém s jeho pomocou vyčesať dôkladne podsadu bez poškodenia krycej srsti. Predovšetkým je nutné dbať na to, aby nástroj, pomocou ktorého trímujeme bol tupý a chlpy neprerezával.
Trimovanie sa robí nasledovne - medzi palec a ukazovák alebo medzi plochu nože a palec sa uchopí slabý chumáč chlpov a vytiahne sa. Postupuje sa v smere rastu srsti.

Po otrimovaní kvalitne zrelej srsti by mali byť na zvierati už viditeľné krátke pesíky novej srsti. Niekedy, najmä po zimnom období nám na psovi môže po otrimovaní zostať aj bohatá podsada, ktorú treba trimovacím nožom ešte dôkladne prečesať.

Opakovanie trimovania

K opakovaniu trimovaniu možno mať dvojaký prístup - je možné nechať psa zarásť a trímovať ho, až keď sa podobá skôr strapatej guli neistého pôvodu než elegantnému teriérovi. Pre aktívnych poľovníkov so psami ustajnenými trvale vonku je však tento postup - zvlášť v zimnom období - jediný možný a frekvencia trimovania týchto jedincov je 2-3x do roka.
Druhá možnosť je pretrimovávať psa priebežne. Najlepšie je vo vhodnom termíne psa úplne vytrímovať a potom už srsť len udržiavať, to je prešklbávat iba uvoľňujúce sa chlpy. Tento postup je zvlášť výhodný u vystavovaných jedincov.

Ater Ursus Tonda Bohemia Bonita[zdroj:buenoshermanos.webnode.cz]

border teriér

Všetká starostlivosť o srsť u tohto plemena spočíva - okrem občasného prečesania hrebeňom - v pravidelnom trimovaní, a to buď len prstami alebo trimovacím nožom.  Ak si domov prinesieme šteniatko border teriéra, postupne ho navykáme na česanie hrebeňom či trimovacím nožom - zatiaľ len na česanie, trimovanie príde na rad až vtedy, až bude čo trimovať. Asi okolo 4 mesiacov veku je vhodné vyťahať prstami už odumretú šteňaciu srsť. Pokiaľ nie je pes vystavovaný na výstavách, stačí ho trimovať 2-3krát ročne, pes vystavovaný na výstavách či držaný v byte sa pravidelne pretrímuje zhruba každých 6-12 týždňov podľa individuálnych dispozícií jedinca. Nie je to nijako náročné, pretože odstávajúca, trochu prerastená srsť sa dá ľahko vytrhnúť prstami. Vždy sa však odstráni len "zrelá", teda už odumretá, srsť.

Na hlave a na ušiach sa prstami starostlivo vytrhajú všetky staré chlpy až k obočiu a fúzom. Obočie sa pretrímujte, aby nebolo príliš dlhé. Tiež skracujeme fúzy , najmä zospodu, ale s mierou. Starším psom vyrastajú zdola husté fúzy, ktoré pripomínajú bradáča, ale hlava border teriéra by sa mala podobať hlave vydry. Srsť pred očami sa odstraňuje, aby sa uvoľnili oči. V ušiach rastie väčšinou len málo chlpov, ktoré je ale nutné vytrhať.

Na hrudných končatinách sa vytrhajú všetky kučeravé chlpy. Na ich zadnej strane, ani na panvových končatinách nesmú rušiť upravený vzhľad žiadne strapce. Presahujúca srsť na labkách sa strihá. Silný chvost sa trimuje tak, aby sa postupne zužoval ku špičke, ktorá sa zaguľacuje. Keď idú dlhé chlpy na spodnej strane chvosta zle von, môžu sa po pretrimovaní ešte pristrihnúť efilačnými nožnicami.
Základná úprava srsti teda kopíruje prirodzený tvar tela, na výstavu má byť strednej dĺžky, len na papuli sa necháva nie príliš mohutný fúz a srsť na ušiach a citlivých partiách sa udržuje krátka. Je vhodné si ešte v dostatočnom predstihu pred prípadnou výstavou vyskúšať, aká dĺžka srsti a aký typ úpravy určitému jedincovi najlepšie "sadne", eventuálne kontaktovať skúseného chovateľa plemena a požiadať ho o radu či pomoc.